...tak a začíname!

Pôvodne som chcela začať presne na svoje narodeniny...Ale ako to už býva, tak na narodeniny má človek veľa iných milých povinností, a tak môj blog bude mať narodeniny až deň po mne. Chcela by som sa na tomto mieste venovať tomu, čo ma v živote baví najviac. A chcela by som svet okolo seba robiť krajším. Myslím si, že okolité  prostredie človeka veľmi ovplyvňuje. Veľa ľudí ešte stále dbá na to, ako vyzerá, aké oblečenie, auto, či mobil vlastní, no mnoho z nich zabúda, že práve podnety z jeho najbližšieho prostredia ho ovplyvňujú  ešte viac, než  vlastný výzor (samozrejme za predpokladu, že sa do zrkadla nepozerá celý deň). Pretože vidiaci človek vníma okolie od okamihu, kedy sa zobudí, až kým nejde spať. Dovolím si tvrdiť, že vizuálne vnemy sú asi najdôležitejšou informáciou, ktorú náš mozog za bežných okolností dostáva. Tak prečo nemať prostredie okolo seba čo najkrajšie? Už odmala som sa snažila vytvárať si pekné bývanie. Kým ostatné deti pozerali v nedeľu Kuka, ja som si prerábala detskú izbu podľa svojich predstáv. Na posteľ som nahromadila všetky periny v dome, prikryla ich dekou, vysedela stred a už som mala gauč. Police som ozdobila vianočnou girlandou a z krabice som po prikrytí maminým najlepším čipkovaným obrusom vyčarovala konferenčný stolík. Násilím som sestru odtiahla od TV a musela sa so mnou hrať na návštevu s posedením pri čaji. To isté som robila s bábikami. Kým iní sa hrali s Barbie, ja som im stavala domčeky, či šila šaty. Bábiky boli  vedľajšie :-D. Dnes sa pokúšam robiť v podstate to isté, no na trochu inej úrovni.  A robím to tu, v mojom kráľovstve, v mojej dielni, v mojom vysnívanom svete, v ktorom - keby mi tam vošla posteľ, by som najradšej aj spala. Samozrejme okrem krásnych slnečných dní, ako je ten dnešný, kedy mi to nedá a pracujem na slniečku...

 

Moja pracovňa- dielnička je malá, ale stačí mi a mám v nej všetko, čo potrebujem. Samozrejme, okrem píly, brúsky a ostatného kutilského náradia, ktoré má môj manžel vo vedľajšej - nami škaredo nazývanej - špinavej dielni...a občas mi ich požičia...tam si režem, brúsim, opaľujem  a tak všetko, čo je potrebné...Nachádza sa za bordovými dverami a je tam naozajstný neporiadok, tak radšej nezverejňujem ;-).

Čo všetko tu teda mám? Pracovnú plochu, ktorá má pod doskou uložné priestory a šuflík na milión kreatívnych potrieb. Zakryla som ich závesom, pretože pult pôvodne nemal dvierka - a predsa len- nepatrím medzi ľudí, ktorí majú plechovky s farbami poukladané podľa veľkosti či odtieňov, tak nech ten pracovný neporiadok až tak nekričí :-D. Závesy sú z prírodného materiálu - ľanu, ktorý sa mi podarilo ukoristiť niekde na burze. No a visia na klasických závesových tyčiach so štipčekmi.   Vždy som túžila po naozaj veľkej pracovnej ploche, pretože často pracujem s veľkými kusmi materiálu, či už drevom, alebo látkou a najhoršie je, keď sa človek nemá kam rozložiť. Tí, ktorí tvoria, so mnou určite budú súhlasiť. Je pravda, že som chcela veľký pracovný stôl v strede miestnosti, ku ktorému by sa dalo pristupovať zo všetkých strán- to by bola ideálna verzia pracovného priestoru pre mňa. Ale keďže nežijeme v ideálnom svete a priestor, ktorý bol k dispozícii má na šírku len niečo cez 2 m (OK, možno 2,5-2,7 - kto si to má pamätať :-D), musela som to vyriešiť inak. Ešteže bývame v starom dome s hlbokými parapetnými doskami a pracovná doska aspoň na tomto mieste siaha až k oknu a je teda o dosť širšia. A práve tam pod oknom šijem i maľujem. No, nesťažujem sa, pretože okrem relatívne veľkého pracovného priestoru sa mi z veľkého okna naskytá nádherný výhľad na les oproti. I na cestu. A tak mám prehľad, čo sa navôkol deje a aká návšteva prichádza :-D. Môžem pozorovať zmeny prírody podľa ročných období, čo je nesmierne inšpirujúce pre vnímavého človeka.

Neodfotila som ten krásny výhľad, pretože slniečko svietilo môjmu amatérskemu- hanbím sa to i napísať - fotoaparátu v mobile priamo do objektívu...ak to vôbec objektívom možno objektívne nazvať :-D. Ale vidím aj na náprotivnú kamennú stenu domu, tiež sa mi celkom páči, sama som špárovala škáry medzi kameňmi, a tak som na ňu celkom pyšná, lebo som si je presadila namiesto klasickej omietky aj za cenu prácnosti a mnohých námietok.

Nad škaredú (niekedy je hold recyklácia na úkor estetiky) pracovnú plochu z vyradeného obchodného pultu som si zavesila /teda presnejšie môj šikovný manžel/ zelenú skrinku na aranžérske- váhovo ľahšie - drobnosti, ktoré proste CHICovné dievča pre svoju prácu nutne potrebuje :-D. Skrinka pochádza zo starého sekretára, ktorého spodná časť sa už, žiaľ, nedala zachrániť a tak som zachránila aspoň tú vrchnú. Natrela na zeleno - et voila!!! Ďalší odkladací priestor je na svete. Po stranách sú ešte vešiaky- opäť nález zo starých skríň. Možno si pamätáte, kedysi boli vo vnútri skríň , tak som ich vyniesla na svetlo Božie, kde sa im páči omnoho viac a slúžia ďalej. Mám tam zavesené šablóny, či nákresy projektov, na ktorých aktuálne pracujem. Na druhom sú laná, lanká a ozdobné šnúry. Och, na tejto strane mám väčší neporiadok, no ale na ilustráciu to postačuje. Mám tu i potrebnú mediálnu výbavu. Aj keď nie som kamarátka s rôznymi technickými vymoženosťami, najmä ak musím čítať návody na ich použitie, musíme si to priznať- pre dnešný svet sú takmer nevyhnutné. Mimoriadne som povďačná za projektor, vďaka ktorému je moja práca niekedy naozaj veeeeľmi zjednodušená. Mali sme pri zaobstarávaní  tejto pomôcky veľké šťastie  a dávam si preto naň veľký pozor, lebo v prípade zničenia si určite nebudem môcť dovoliť kúpiť nový.

Oproti oknu mám skriňu na "naškrečkované" látky. Teda v podstate už len torzo starej skrine, dvere boli úplne zničené, i nožičky už nie sú kompletné. No skriňa sama osebe nebola na zahodenie. Podľa môjho drahého páchla a najlepšie by sa vynímala v plápolajúcom ohni kozuba :-D, ale ja nemám v láske radikálne riešenia, tak dostala poslednú /zrejme/ šancu. Vyčistená, ošetrená reštaurátorským voskom je ako nová. Takmer. Ale oveeeeeľa krajšia, lacnejšia, s dušou a príbehom. Starí majstri by sa v hrobe obracali, keby som ju bola celú porúbala...No nie je rozkošná i bez dvierok? Veď dnes sa už chodí omnoho ľahšie nahodený :-D.  Krajčírska figurína má tiež svoj recy príbeh....Objavila som zlacnený stojan na lampu...bez lampy...nik ho nechcel...iba ja..V duchu som si už medlila ruky, keď som tete v obchode s holandským nábytkom zaň platila pár drobných :-D.."Máte naň tienidlo?" Pýtala sa ma milá pani v obchode za Prešovom. A ja, že "nie..snáď naň zoženiem nejaké torzo..." Pani ma určite musela - ako mnoho iných- v duchu poslať k psychiatrovi :-D. No kamoška Janka je za každú srandu a torzo z manekýny v garáži oprášila a za úsmev venovala. No a v jedno upršané popoludnie som s mojimi dievčatami natrhala asi 5 mil. papierikov a nalepila herculesom na torzo. Pardón, predtým jej ešte manžel (POZOR!!!! Obsah ďalej je nevhodný pre citlivé povahy a malé deti)  odtránil časť pŕs, lebo manekýna bola celkom obdarená a tak sa mi zdá, že staré krajčírske figuríny nedisponovali až tak vyvynutým poprsím, bolo by to jednoducho nápadné, ak som chcela napodobniť starožitný kúsok. A tak hruď milej figuríny prišla o jedno číslo. Čo už. Potom sme už len lepili a lepili, jedno cez druhé...dlho dlho, až by tento návod snáď stál za samostatný príspevok...možno.

Na predch. fotke som Vám vlastne skriňu neukázala, tak sa musím polepšiť. Okrem nahromaždených látok zo sekáča, darovania a občas i "investície" do nového (IKEA), som využila potenciál skrine (konkr. jej horných partií) na prezentáciu mojich výtvorov. S mojim úbohým foťákom a fotografickými schopnosťami je toto miesto snáď jediné, kde sa dá urobiť aký - taký záber. Je totiž presne oproti oknu, pekne nasvetlený...či ako sa to správne "po fotograficky" povie .-D.

Tu je vo svojej takmer plnej kráse. Nie je možné vyfotiť ju celkom spredu, miestnosť je tak úzka, že by som musela fotiť zavesená v okne, aby som ju obsiahla celú  :-D, a to by moja pracovná doska nemusela zvládnuť :-D. Vzadu je vidno 2 obyčajné regály na materiál, polotovary a hotové veci. Nie je pekný, ale je praktický a v súlade s mojim industriálnym vkusom a ekologickým myslením bol znovupoužitý potom, čo inde doslúžil. Chystám sa ho vymeniť za menej praktický, ale trošku krajší etažér, ktorý sa práve nachádza v štádiu prerábky ...Ako vidíte, mám tu i kreslo. Ja som v ňom- priznám sa- ešte nesedela. Nenašla som naň inde momentálne iné miesto a je mimoriadne fotogenické, tak je u mňa. Manžel ani kamošky sa nesťažujú, keď v ňom popíjajú pri ohliadke kávu...alebo keď čakajú, kým sa v nočných hodinách  konečne odtrhnem od projektu...ešte detail

No a ešte posledný roh miestnosti...Mám tu malú piecku zn. Mora. Je to pekná, šikovná a vcelku i výkonná piecka (vzhľadom na malý priestor postačuje)- hlavne v prechodných mesiacoch...čo je v podstate u nás celý rok -okrem tých 5 horúcich dní v lete :-D. Idú do nej asi 5 cm polienka...ok, tak 10 cm..takže môj muž ma miluje, keď ho o ne požiadam. :-D. Aaaale čo jedna baba nespraví pre krásu. Keď ju milujem, nie je čo riešiť. A ja ťa milujem, Mora :-D. Starý dobrý český výrobok. Myslím 10 € zberné suroviny, pár hodín práce, 3 € vypaľovacia farba čierna. I LOVE IT!!!!

Tak a prešli sme to "kolem dokola" (ďalší dokonalý český výrobok, tieto ich výroky , výrazy a porekadlá..) a odteraz Vás budem dopovať už len produktmi z tejto dielničky a jej  "špinavšej sestričky"-  popolušky..No a inými úletmi možno tiež..Už sa neviem dočkať. Ďakujem za Váš čas strávený čítaním príspevku o jednej obyčajnej dielničke, ktorá je však nebom pre jednu obyčajnú žienku. ;-) Krásny deň!