utorok 23. júna 2015

Zo starého ešte staršie :-D. /úroveň náročnosti 2/

Tento krát sa budem venovať obnove /alebo zostaršeniu? dufam, že nie zostrašeniu!!!) nábytku. Netvrdím, že môj návod je ideálny, dokonalý a jedine takto sa dá nábytok skrášľovať, na nete je toho opäť kopec, ja len chcem ukázať CHICovným kočkám, že ak som to zvládla ja (bez pomoci silnejšieho pohlavia), zvládnu to i ony... Ak ste náhodou čítali môj prvý príspevok na tomto blogu venovaný dielni, zrejme ste postrehli, že občas nejaký ten kúsok nábytku zrepasujem. Moje svedomie sa jednoducho nevie zmieriť s myšlienkou vyhodenia niečoho kvalitného len preto, že už to má nejaký ten škrabanec a kupovania nového - často krát nekvalitnejšieho. Obyčajne sa mi taký starý ale dobrý kúsok nábytku prihodí....raz prihodí niekto z rodiny, inokedy kamoška. No tento krát som ho kúpila. Nejde o starožitný kúsok, ale niečo ako - možno holandský nábytok, alebo nejaká talianska replika- neviem, neriešim- v pôvodnom znení je pre mňa tento nábytok nepoužiteľný, ale videla som potenciál, tak som chňapla a za pár € bol môj...a následne sa k nemu pridružil aj brat, lebo ako vysvitlo, majiteľ sa sťahuje za veľkú mláku a potrebuje sa ich zbaviť. Pekne sa ich zbavil ;-). Etažérov jedných!
 Toto je jeho nová a na dolnej fotke pôvodná podoba. Natierala som ho v zloženom stave, pretože jednak mi to tak bolo pohodlnejšie a jednak na môj účel, kedy som chcela dosiahnuť efekt patiny,  nie je nutné urobiť dokonalý náter. V opačnom prípade /ak potrebujete hladký jednoliaty povrch bez škrabancov a nerovnomerností/ jednoznačne odporúčam rozložiť a natierať po častiach. Valčekom, ideálne natriekať pištoľou. Ja takúto zbraň nevlastním a ani som netúžila po dokonalom nátere, preto som si to CHICovne uľahčila ;-).
Ak budete natierať vonku, určite si nábytok podložte a okolie poprikrývajte nejakým kartónom, či igelitom. Nábytok som očistila a vlhkou handričkou s troškou saponátu odmastila. Jedine pri tomto projekte sa Vám nevypomstí, ak v rohoch ostane nejaká špinka,  farba sa tam síce takmer určite neprichytí, alebo sa prichytí na špinu a časom sa odlúpne, ale my aj tak chceme dosiahnuť nedokonalý vzhľad, takže to v podstate nevadí. Ako vidíte, tento projekt je pre začiatočníkov a lajdákov ako stvorený:-D. Dokonca ani úchytky nemusíte odšrubovať, ale ja som to spravila, nechce sa mi ich následne čistiť. Ak však máte farbu vhodnú i na materiál z ktorého je vyrobená úchytka (okrem dreva väčšinou kov) a chcete ju mať tiež natretú, určite je neodšrubujte. Čo sa týka náteru a zručnosti, myslím si, že je lepšie mať aspoň nejakú skúsenosť s natieraním - ak ste doposiaľ nikdy nenatierali nič drevené, skúste si aspoň na kúsku dosky, alebo menšieho nábytku (nejaký stolček, rám na obraz) ako sa taký štetec "správa". Tiež nie je vhodné natierať (ak to robíte vonku ako ja) za 1. nevhodného počasia (horúco, mrzne, prší, fúka silný vietor) 2. pod stromami. Ako nasvedčujú  obrázky, porušila som oba body. Nerobte to, ak nie ste odvážni ako ja.Alebo nemáte nejaké tie skúsenosti... Tentokrát odvážnemu šťastie prialo a na čerstvo natretú plochu mi spadol iba jeden jediný  suchý lístok ;-)..v čase, keď farba nebola vyschnutá...veľmi nemilé, Kamile.... Okrem toho bolo horúco a farba prirýchlo zasychala, na rovných plochách, ako sú police sa Vám to vypomstí, ak nenatierate ako draci. No, dosť rečí, ak teda máte nejaký ten kus dreva na pretretie, potrebujete už len : 1. farbu na drevo (ja používam slovenské ekologické farby mat- teta v predajni Vám určite poradí)  2. štetec- tiež poradí teta ak neviete aký  3.brusný papier (100 alebo 80- tku) 4. vosk na drevo - nemusí byť  5.  dobrú náladu a hudbu..na tento projekt funguje výlučne  Amy Mc Donald ;-)..... Ok, možno aj niečo iné..Coralie Clement, ak sa chcete cítiť francúzsky...alebo Carlu Bruni, Indilu. Joj, pardón, nejak som sa zamotala...
 
K farbe ešte nasledovné. V našich predajniach sa vyskytujú farby v základných odtieňoch za rozumnú cenu - max 10 €/ plechovka, čo na tento projekt akurát stačí. (pozrite si výdatnosť ešte pred natretím, aby ste v polovici prác nemuseli klopať na dvere Farieb - lakov po záverečnej ;-) (tiež vlastná skúsenosť, žiaľ :-D). Potom ak si chcete dať namiešať iný odtieň, než základný- trebárs tyrkysovú- už Vás to vyjde drahšie - asi o polovicu než hotová farba. Ak ste však šetrné a CHICovné- o čom nepochybujem - a nezmierite sa s paletou základných farieb ako ja, a chcete ušteriť za miešanie- namiešajte si vlastnú - z dvoch až troch farieb rovnakého druhu, nieže budete miešať vodou riediteľnú farbu s acetónovou a pod. :-D. Neodporúčam však, ak chcete namiešať naozaj konkrétny a výlučne tento odtieň, pretože sa takmer s istotou netrafíte. Radšej investujte tých pár eur do profi namiešania v predajni. Farby majú rôzne pigmenty, nemusí ísť o teplý, či práve naopak studený odtieň a budete sklamané...Ak si však vyberiete jednoduchú farbu na miešanie-. ako ja - sivú - neváhajte to skúsiť, tu nemáte čo skaziť, veď biela a čierna....  Ak neviete, ako sa miešajú farby, dá sa to nájsť na nete.  POZOR! Už na začiatku si namiešajte potrebné /radšej s rezervou/ množstvo, lebo ak farba nevyjde, potom sa už nemusíte trafiť. Alebo si odmerajte presný pomer, zapíšte /napr. 1 diel bielej a napr. štvrťalebo pol dielu čiernej/ aby ste ho mohli v prípade potreby opäť namiešať. Mne z 2 plechoviek bielej a trochu čiernej a pár kvapiek červenej obyčajnej akrylovej farby pre maliarov /potrebovala som trochu dotónovať/ vystačilo na dva etažéry.  Neriedila som ani prvý náter, možno pár kvapiek vody ku koncu plechovky, keď už bola naozaj prihustá.

Existuje vraj úžasná farba- volá sa Annie Sloan Chalk Paint a tá je veľmi vhodná i pre začiatočníkov pre jej výborné krycie vlastnosti, krásne farby, matný efekt, atď. Pre môj projekt je však príliš nákladná, pretože samotná farba by ma stála viac ako skrinka. Priznám sa, skúšala som si doma vyrobiť podľa rôznych receptov z netu vlastný Chalk Paint, ale osobne som nevidela rozdiel medzi takto vyrobeným náterom a našimi SK farbami v matnom prevedení. Raz určite skúsim originál od Annie Sloan, ale na kuse nábytku, ktorý za to bude naozaj stáť a potom Vám určite dám vedieť, či to malo význam - kupovať drahú farbu...Ja som s matným efektom i vlastnosťami SK farieb zatiaľ spokojná (možno preto, že som neokúsila čaro originálneho chalk paintu od Annie), jediná nevýhoda snáď je, že som náter musela zopakovať, teda som natierala 2x. Pozor, druhý náter až po dokonalom preschnutí prvého, čo za horúceho počasia ako v mojom prípade je ihneď. (ak už pracujete za najväčších horúčav, dajte si to aspoň do tieňa ).- Ak je na Vašom kuse nábytku nejaká ozdoba,  výrez, kazety a pod. ako v mojom prípade, nesnažte sa s farbou zájsť úplne do všetkých zárezov, nech ostane trochu dreva viditeľného v štrbinkách, ušetrí Vám to potom prácu s brúsením. Ja som na prvom etažéri dokonca natrela niektoré miesta voskom, aby sa mi potom ľahšie prebrusovali plochy tam, kde chcem mať patinu, na druhom etažéri som to skúsila bez vosku a nevidela som rozdiel, takže Vás nejakým voskom ani nezaťažujem...Asi takto by mohol vyzerať Váš kúsok po 2 náteroch, riadnom preschnutí a prebrúsení hrán, výstupkov a tých miest, kde sa predpokladá, že by mohol byť nábytok opotrebovaním ošúchaný. Odfotila som až po namontovaní úchytiek, tentokrát som ich nenatierala ani nemenila, sú teda pôvodné. Vnútro natierať možno nemusíte, ale v mojom prípade to bolo nutné, lebo spodná doska vnútrajška vytŕča i von, takže ak by som natrela len tú časť vyzeralo by to po otvorení skrinky smiešne.
 S brúsnym papierom pracujte smelo, ale až po dokonalom vyschnutí farby, ideálne na druhý deň (samozrejme ja som nedodržala, ale mám istú skúsenosť a viem, kedy sa už naozaj dá brúsiť - je to podobný princíp ako s lakom na nechty ;-). Skúste si niekde vzadu, alebo na boku ako sa Vám pozdáva efekt prebrúsenia s jemnejším brúsnym papierom a ako s hrubším, konkr. ja som použila 100-vku. Nakoniec som etažér pretrela včelím voskom na drevo, ale ak ho nemáte k dispozícii bežne doma - ako ja, neoplatí sa myslím si, kvôli jednému projektu ho kupovať. Tento záverečný ošetrujúci náter nie je nutný. A tu je už prvý kúsok, ktorý som hneď využila v altánku, či čo to máme pred domom a v zime si ho dám asi do dielne namiesto kovových regálov.
 Myslím si, že tu celkom zapadol a hlavne je aj praktický. Kvôli nafoteniu narýchlo som doň nainštalovala dekorácie, ale v skutočnosti tam budem mať jednorazové poháre a spol.. Stolujeme často von a je mi pohodlnejšie mať všetko po ruke, než sústavne behať dnu a von po každý tanierik, či pohár. V dolnej skrinke sú ukryté uteráky k bazénu a deka pre chladnejšie večery. Myslím, že etažér celkom zapadol do rodiny. :-D. dajte mi vedieť, či ste skúsili niečo pekné natrieť na ešte krajšie a či sa Vám to podarilo ;-).

pondelok 22. júna 2015

Veniec z papiera ( DIY) - úroveň náročnosti 2

 

   Niekedy potrebujem na určitú príležitosť veľkú efektnú dekoráciu  za málo peňazí /alebo najlepšie zadarmo ;-)/ a práve tieto vence sú podľa mňa vhodným riešením. Na nete je veľa návodov, stačí vygoogliť, alebo vyyoutoubovať, ale nenašla som žiaden dobrý návod v slovenčine. Tak pridám ten svoj....takto nejak vyzerá konečná verzia...alebo aj úplne inak, všetko závisí od Vašej fantázie a  chuti sa popiplať. Lebo ÁNO, toto bude piplačka. Ono to už tak býva, buď je to lacné, ale stojí to viac práce, alebo naopak... No a toto je ten prvý prípad. Je to veľmi jednoduchý, ale časovo náročnejší projekt, preto som mu na škále náročnosti od 1-5 dala 2...čas je proste drahý.Ale výsledný efekt stojí za to a ak si to rozložíte pri obľúbenom filme, ani nebudete vedieť ako to zbehne /rolkovať kornúty a harmonikovať harmoniky :-D/. No, dosť kecania, poďme na to.
 
Dohodnime sa, že na obr. 1 je verzia 1 /slovom jeden/ a na obr. 2 verzia 2 /slovom dva/.Tu je teda ešte obr. 2.
OK, takže čo budeme potrebovať na obe verzie: 1. Kartón na základňu,2.  starú knihu/ telefónny zoznam/Leninove spisy...proste čokoľvek, čo už nebudete čítať, nemá to veľkú umeleckú hodnotu (nieže postriháte prvý výtlačok Gutenbergovej Biblie :-D ), tavnú pištoľ, nožnice, pravítko (žiaľ áno, trochu budeme aj merať, ale nie veľa , sľubujem)spinkovač a podľa verzií rôzne ozdoby, ako suché kvietky, gombíky, guličky a pod.
Ako vidíte na obrázku, mám tam už vystrihnuté základne pre 2 vence. Dajú sa kúpiť hotové, ale ekologicky zmýšľajúce CHICovné dievča si predsa nebude kupovať niečo také...Dno krabice z LIDLu je zdarma ;-).  Môžete si teda vybrať, či chcete verziu 1 alebo 2 a podľa toho si vystrihnite z pevnejšieho kartónu buď plný kruh, alebo s dierou v strede - teda len akási hrubšia kružnica- proste klasický vencoidný tvar. Ja som si ich predkreslila podľa misy, môžete použiť akýkoľvek okrúhly predmet, podľa veľkosti akú potrebujete, alebo ak máte veľké kružidlo, tak ste vyhrali.






Na druhú základňu logicky potrebujete zmerať stred a predkresliť a následne vystrihnúť menší kruh v strede väčšieho. Spočiatku som nemala v pláne základne oblepovať, ale nedalo mi to, pretože venčeky mali putovať ďalej, keby som ich robila sebe, možno túto fázu vynechám, ale aj keď to chce pár minút naviac, stojí za to to radšej prelepiť, nikdy neviete, kde sa Vám to prázdne miesto ukáže. Mne sa zvyknú takéto sfušované veci vypomstiť. Netreba sa nad tým zamýšľať - ako to prelepiť, pretože jedna strana bude na stene alebo inde a na druhú ideme lepiť vrstvy, ale aspoň takto ako som to halabala polepila ja - je fajn si to aspoň tak nachystať.
 


Keď máme základne hotové, najprv si rozoberieme verziu 1. Táto vyžaduje výrobu kornútov. Na moju cca 27 cm v priemere základňu som použila papier z nejakej švédskej knihy zo sekáča  možno za 30 centov. Kniha mala formát A5 /alebo niečo podobné/. Vytrhla som stránky a každú jednotlivo zrolovala do kornúta. Myslela som, že nezáleží na tvare kornúta a robila som ich ako mi vyšlo, ale keď som ich priložila k sebe, nepáčilo sa mi, že nemajú rovnaký tvar, hrúbku. Tak som si povedala, že spravím ich rovnaké tak, že keď ich rolujem, hore ostane len jeden rožok, štít, alebo ako to nazvať. Proste si nájdite jeden záchytný bod, ktorý robíte stále rovnako /dole mám odtrhnutú stranu, a rolujem, len kým sa mi rohy nelícujú/, alebo ak Vám drobné nepresnosti nevadia, robte kornúty ako vychádzajú. Dole som ich spinkovala, nepoužila som tavnú pištoľ, lebo jednak sa snažím minimalizovať možnosti popálenia ( u mňa teda pravdepodobnosť popálenia pri práci s ňou je 100% - asi nie som až tak CHICovná :-D ) a jednak sa mi to zdá lacnejšie a rýchlejšie.


Keď som mala istý počet kornútov, uložila som si ich kvôli predstave vedľa seba ešte bez lepenia, aby som vedela, koľko ich cca budem potrebovať. Určite máte iné rozmery materiálov, preto nepotrebujete počet mojich kornútov. Proste ROCK and  rolujte, kým nemáte dosť na oblepenie celého obvodu venca. Keď ich máte dostatok, tak ich lepte pištoľou priamo na základňu. Možno ich lepiť i iným lepidlom, príp. spinkovať, ale tu už mi prišla tavná pištoľ ako najpraktickejšia, niekedy som musela zlepiť i boky susediacich kornútov, aby mi pekne vedľa seba ležali :-D.

Nie je až tak dôležité, ako vyzerajú na koncoch, pretože stredná časť venca bude opäť prelepená. Môžete pokračovať tak, že si urobíte ďalšie kornúty a lepíte ich na spodné napr. 5 cm od okraja spodných, ale ja už taký veniec mám, tak som chcela skúsiť niečo iné a hlavne rýchlejšie. Takže som si zaspomínala na ZŠ... a pracovné vyučovanie.... a nekonečné pionierske schôdzky... a naharmonikovala zo stránok rovnakého rozmeru ako kornúty harmoniku do kruhu /musela som ich po bokoch niekoľko zlepiť dokopy, aby vyšiel kruh, samozrejme.  Vyzeralo to takto:

Ďalšia fáza bola pridať niečo na oživenie. Požiadavka bola monogram, napadlo ma dať ho na ciferník starožitných hodín, ktoré som si stiahla ( ZADARMO!!!) ! od grafickej víly :-D - ona je proste úžasná : http://thegraphicsfairy.com/ a vytlačila na tvrdší papier /verte mi, aj Vaša kopírka ho zvládne. Mala som papier zo starého spisu, ale dá sa použiť hnedý prírodný papier, alebo akýkoľvek tvrdší druh papiera napr. na scrapbooking. V obyčajnom kresliacom programe (Skicár) som si potom do obrázku ešte vložila monogram a vytlačila... ale Vy si môžete do stredu umiestniť čokoľvek. Môže to byť pekná pohľadnica, vianočné gule, veľkonočné vajíčka, alebo hoci aj prvé capačky Vášho bábätka...nalepiť na "harmonický kvietok" a hotovo...

 Noooo..hotovo...niekedy sa pozriem na svoj výtvor a cítim, že tomu niečo chýba. Tento išiel k milej pani, tak sa mi zažiadali nejaké kvietočky pridať...tak som pridala...no ale to by už aj  stačilo ;-). Kvietky sa opäť dajú vyrobiť z papiera,  na nete je milión návodov na ich výrobu, stačí do Googlu zadať paper flower tutorial, alebo paper flower DIY, bežne ich robím, ale tentokrát som mala za babku hotové z KIKu , tak som využila. Tadáááááá!!!!

Ak ste sa rozhodli pre druhú verziu venčeka a máte oblepenú základňu papierom, pripravte si kávu, alebo čokoládu a hlavne dobrú hudbu- dávam do pozornosti napr. Amy McDonald - radšej celý koncert ;-), lebo tieto harmoničky sú na dlhšiu seansu. Mne to trvalo cca 2-2,5 hod. Vždy som mala v procese niekoľko fáz harmoník, jedny som zlepovala k sebe, iné už do kruhu. Určite si pomôžte štipcami, ak ste netrpezliví a nemáte radi prestoje - ako ja. Na jednu malú kvetinkovú harmoničku som potrebovala 4 jednotlivé  kúsky zlepené dokopy a následne do kruhu.

Stredy /a teda do konečnej okrúhlej polohy ich dostať bolo najzložitejšie, najmä keď sa Vám nechce to držať kým lepidlo z pištole v strede poriadne nestuhne/ som si  chvíľu pridržala a potom som to už len zaťažila napr. metrom, či spinkovačkou. Stačí pár minút- a ideálne je ozaj to pridržať rukou a vyčkať, ale ja som netrpezlivá a radšej som  si medzičasom narobila ďalšie harmoniky. Spomínate na staré časy? Dá sa spraviť aj viacero harmoník naraz, skúste si nechať na sebe preložených viac vrstiev papiera a tak ich skladať. Moje stránky mali hrubší papier, švédsky papier je hold švédsky, takže mi to šlo s max. 3 vrstvami, ak máte tenší, možno Vám to pôjde i s viacerými.

 Opäť som si primerala koľko potrebujem na  prvú vrstvu a potom ešte na jednu. Prekryla som to nasledovne:
 Na záver som harmonikokvietky prizdobila "striebornými" gombíkmi a kvietkami a guličkami...a jednoducho, na čo máte náladu. HOTOVO! ...Pardón, zabudla som na prichytenie. V prvej verzii som len cez venček prevliekla motúz, v druhej som prepichla kartón, prevliekla drôtik a až potom som navliekla motúzik...CHICovné dievča si poradí ;-).
 Et voila!


                            Neostanú u nás, poputujú inam, ale takto nejak to môže vyzerať, keď visia na dverách.
Určite vyskúšajte tento projekt, je to doslova za málo peňazí veľa muziky. Na Vianoce do stredu vianočné gule, v lete mušle..svadobný s mašľou...atď. atď.....Nech sa podarí!;-)

nedeľa 7. júna 2015

...tak a začíname!


Pôvodne som chcela začať presne na svoje narodeniny...Ale ako to už býva, tak na narodeniny má človek veľa iných milých povinností, a tak môj blog bude mať narodeniny až deň po mne. Chcela by som sa na tomto mieste venovať tomu, čo ma v živote baví najviac. A chcela by som svet okolo seba robiť krajším. Myslím si, že okolité  prostredie človeka veľmi ovplyvňuje. Veľa ľudí ešte stále dbá na to, ako vyzerá, aké oblečenie, auto, či mobil vlastní, no mnoho z nich zabúda, že práve podnety z jeho najbližšieho prostredia ho ovplyvňujú  ešte viac, než  vlastný výzor (samozrejme za predpokladu, že sa do zrkadla nepozerá celý deň). Pretože vidiaci človek vníma okolie od okamihu, kedy sa zobudí, až kým nejde spať. Dovolím si tvrdiť, že vizuálne vnemy sú asi najdôležitejšou informáciou, ktorú náš mozog za bežných okolností dostáva. Tak prečo nemať prostredie okolo seba čo najkrajšie? Už odmala som sa snažila vytvárať si pekné bývanie. Kým ostatné deti pozerali v nedeľu Kuka, ja som si prerábala detskú izbu podľa svojich predstáv. Na posteľ som nahromadila všetky periny v dome, prikryla ich dekou, vysedela stred a už som mala gauč. Police som ozdobila vianočnou girlandou a z krabice som po prikrytí maminým najlepším čipkovaným obrusom vyčarovala konferenčný stolík. Násilím som sestru odtiahla od TV a musela sa so mnou hrať na návštevu s posedením pri čaji. To isté som robila s bábikami. Kým iní sa hrali s Barbie, ja som im stavala domčeky, či šila šaty. Bábiky boli  vedľajšie :-D. Dnes sa pokúšam robiť v podstate to isté, no na trochu inej úrovni.  A robím to tu, v mojom kráľovstve, v mojej dielni, v mojom vysnívanom svete, v ktorom - keby mi tam vošla posteľ, by som najradšej aj spala. Samozrejme okrem krásnych slnečných dní, ako je ten dnešný, kedy mi to nedá a pracujem na slniečku...

Moja pracovňa- dielnička je malá, ale stačí mi a mám v nej všetko, čo potrebujem. Samozrejme, okrem píly, brúsky a ostatného kutilského náradia, ktoré má môj manžel vo vedľajšej - nami škaredo nazývanej - špinavej dielni...a občas mi ich požičia...tam si režem, brúsim, opaľujem  a tak všetko, čo je potrebné...Nachádza sa za bordovými dverami a je tam naozajstný neporiadok, tak radšej nezverejňujem ;-).
Čo všetko tu teda mám? Pracovnú plochu, ktorá má pod doskou uložné priestory a šuflík na milión kreatívnych potrieb. Zakryla som ich závesom, pretože pult pôvodne nemal dvierka - a predsa len- nepatrím medzi ľudí, ktorí majú plechovky s farbami poukladané podľa veľkosti či odtieňov, tak nech ten pracovný neporiadok až tak nekričí :-D. Závesy sú z prírodného materiálu - ľanu, ktorý sa mi podarilo ukoristiť niekde na burze. No a visia na klasických závesových tyčiach so štipčekmi.   Vždy som túžila po naozaj veľkej pracovnej ploche, pretože často pracujem s veľkými kusmi materiálu, či už drevom, alebo látkou a najhoršie je, keď sa človek nemá kam rozložiť. Tí, ktorí tvoria, so mnou určite budú súhlasiť. Je pravda, že som chcela veľký pracovný stôl v strede miestnosti, ku ktorému by sa dalo pristupovať zo všetkých strán- to by bola ideálna verzia pracovného priestoru pre mňa. Ale keďže nežijeme v ideálnom svete a priestor, ktorý bol k dispozícii má na šírku len niečo cez 2 m (OK, možno 2,5-2,7 - kto si to má pamätať :-D), musela som to vyriešiť inak. Ešteže bývame v starom dome s hlbokými parapetnými doskami a pracovná doska aspoň na tomto mieste siaha až k oknu a je teda o dosť širšia. A práve tam pod oknom šijem i maľujem. No, nesťažujem sa, pretože okrem relatívne veľkého pracovného priestoru sa mi z veľkého okna naskytá nádherný výhľad na les oproti. I na cestu. A tak mám prehľad, čo sa navôkol deje a aká návšteva prichádza :-D. Môžem pozorovať zmeny prírody podľa ročných období, čo je nesmierne inšpirujúce pre vnímavého človeka.
Neodfotila som ten krásny výhľad, pretože slniečko svietilo môjmu amatérskemu- hanbím sa to i napísať - fotoaparátu v mobile priamo do objektívu...ak to vôbec objektívom možno objektívne nazvať :-D. Ale vidím aj na náprotivnú kamennú stenu domu, tiež sa mi celkom páči, sama som špárovala škáry medzi kameňmi, a tak som na ňu celkom pyšná, lebo som si je presadila namiesto klasickej omietky aj za cenu prácnosti a mnohých námietok.
Nad škaredú (niekedy je hold recyklácia na úkor estetiky) pracovnú plochu z vyradeného obchodného pultu som si zavesila /teda presnejšie môj šikovný manžel/ zelenú skrinku na aranžérske- váhovo ľahšie - drobnosti, ktoré proste CHICovné dievča pre svoju prácu nutne potrebuje :-D. Skrinka pochádza zo starého sekretára, ktorého spodná časť sa už, žiaľ, nedala zachrániť a tak som zachránila aspoň tú vrchnú. Natrela na zeleno - et voila!!! Ďalší odkladací priestor je na svete. Po stranách sú ešte vešiaky- opäť nález zo starých skríň. Možno si pamätáte, kedysi boli vo vnútri skríň , tak som ich vyniesla na svetlo Božie, kde sa im páči omnoho viac a slúžia ďalej. Mám tam zavesené šablóny, či nákresy projektov, na ktorých aktuálne pracujem. Na druhom sú laná, lanká a ozdobné šnúry. Och, na tejto strane mám väčší neporiadok, no ale na ilustráciu to postačuje. Mám tu i potrebnú mediálnu výbavu. Aj keď nie som kamarátka s rôznymi technickými vymoženosťami, najmä ak musím čítať návody na ich použitie, musíme si to priznať- pre dnešný svet sú takmer nevyhnutné. Mimoriadne som povďačná za projektor, vďaka ktorému je moja práca niekedy naozaj veeeeľmi zjednodušená. Mali sme pri zaobstarávaní  tejto pomôcky veľké šťastie  a dávam si preto naň veľký pozor, lebo v prípade zničenia si určite nebudem môcť dovoliť kúpiť nový.
Oproti oknu mám skriňu na "naškrečkované" látky. Teda v podstate už len torzo starej skrine, dvere boli úplne zničené, i nožičky už nie sú kompletné. No skriňa sama osebe nebola na zahodenie. Podľa môjho drahého páchla a najlepšie by sa vynímala v plápolajúcom ohni kozuba :-D, ale ja nemám v láske radikálne riešenia, tak dostala poslednú /zrejme/ šancu. Vyčistená, ošetrená reštaurátorským voskom je ako nová. Takmer. Ale oveeeeeľa krajšia, lacnejšia, s dušou a príbehom. Starí majstri by sa v hrobe obracali, keby som ju bola celú porúbala...No nie je rozkošná i bez dvierok? Veď dnes sa už chodí omnoho ľahšie nahodený :-D.  Krajčírska figurína má tiež svoj recy príbeh....Objavila som zlacnený stojan na lampu...bez lampy...nik ho nechcel...iba ja..V duchu som si už medlila ruky, keď som tete v obchode s holandským nábytkom zaň platila pár drobných :-D.."Máte naň tienidlo?" Pýtala sa ma milá pani v obchode za Prešovom. A ja, že "nie..snáď naň zoženiem nejaké torzo..." Pani ma určite musela - ako mnoho iných- v duchu poslať k psychiatrovi :-D. No kamoška Janka je za každú srandu a torzo z manekýny v garáži oprášila a za úsmev venovala. No a v jedno upršané popoludnie som s mojimi dievčatami natrhala asi 5 mil. papierikov a nalepila herculesom na torzo. Pardón, predtým jej ešte manžel (POZOR!!!! Obsah ďalej je nevhodný pre citlivé povahy a malé deti)  odtránil časť pŕs, lebo manekýna bola celkom obdarená a tak sa mi zdá, že staré krajčírske figuríny nedisponovali až tak vyvynutým poprsím, bolo by to jednoducho nápadné, ak som chcela napodobniť starožitný kúsok. A tak hruď milej figuríny prišla o jedno číslo. Čo už. Potom sme už len lepili a lepili, jedno cez druhé...dlho dlho, až by tento návod snáď stál za samostatný príspevok...možno.
Na predch. fotke som Vám vlastne skriňu neukázala, tak sa musím polepšiť. Okrem nahromaždených látok zo sekáča, darovania a občas i "investície" do nového (IKEA), som využila potenciál skrine (konkr. jej horných partií) na prezentáciu mojich výtvorov. S mojim úbohým foťákom a fotografickými schopnosťami je toto miesto snáď jediné, kde sa dá urobiť aký - taký záber. Je totiž presne oproti oknu, pekne nasvetlený...či ako sa to správne "po fotograficky" povie .-D.
Tu je vo svojej takmer plnej kráse. Nie je možné vyfotiť ju celkom spredu, miestnosť je tak úzka, že by som musela fotiť zavesená v okne, aby som ju obsiahla celú  :-D, a to by moja pracovná doska nemusela zvládnuť :-D. Vzadu je vidno 2 obyčajné regály na materiál, polotovary a hotové veci. Nie je pekný, ale je praktický a v súlade s mojim industriálnym vkusom a ekologickým myslením bol znovupoužitý potom, čo inde doslúžil. Chystám sa ho vymeniť za menej praktický, ale trošku krajší etažér, ktorý sa práve nachádza v štádiu prerábky ...Ako vidíte, mám tu i kreslo. Ja som v ňom- priznám sa- ešte nesedela. Nenašla som naň inde momentálne iné miesto a je mimoriadne fotogenické, tak je u mňa. Manžel ani kamošky sa nesťažujú, keď v ňom popíjajú pri ohliadke kávu...alebo keď čakajú, kým sa v nočných hodinách  konečne odtrhnem od projektu...ešte detail
No a ešte posledný roh miestnosti...Mám tu malú piecku zn. Mora. Je to pekná, šikovná a vcelku i výkonná piecka (vzhľadom na malý priestor postačuje)- hlavne v prechodných mesiacoch...čo je v podstate u nás celý rok -okrem tých 5 horúcich dní v lete :-D. Idú do nej asi 5 cm polienka...ok, tak 10 cm..takže môj muž ma miluje, keď ho o ne požiadam. :-D. Aaaale čo jedna baba nespraví pre krásu. Keď ju milujem, nie je čo riešiť. A ja ťa milujem, Mora :-D. Starý dobrý český výrobok. Myslím 10 € zberné suroviny, pár hodín práce, 3 € vypaľovacia farba čierna. I LOVE IT!!!!
Tak a prešli sme to "kolem dokola" (ďalší dokonalý český výrobok, tieto ich výroky , výrazy a porekadlá..) a odteraz Vás budem dopovať už len produktmi z tejto dielničky a jej  "špinavšej sestričky"-  popolušky..No a inými úletmi možno tiež..Už sa neviem dočkať. Ďakujem za Váš čas strávený čítaním príspevku o jednej obyčajnej dielničke, ktorá je však nebom pre jednu obyčajnú žienku. ;-) Krásny deň!