piatok 11. septembra 2015

DIY Tabuľa - úroveň náročnosti 2

Keď som sa už rozbehla s tým chystaním školských potrieb a spol,, tak sem hodím návod na výrobu vlastnej domácej "školskej" tabule, ktorá v našom prípade bude slúžiť ako rozvrh hodín. Našla som niekoľko návodov na nete, ale ani jeden mi celkom nevyhovoval, tak som si spravila vlastný. Možno sa Vám zíde...ak máte viac ako jedno školopovinné dieťa, zíde sa Vám celkom určite ;-).
Potrebujete:
1. vo Vami požadovanom rozmere sololit, preglejku, ozaj tvrdý kartón, alebo akýkoľvek kus dreva ako podklad na tabuľu. Predávajú to tuším v obchode s vecičkami pre kutilov, ja som mala odnekiaľ sololit - prinajhoršom odmontujte babke zadnú časť skrine /chrbát/, ak ju nemá extra kvalitnú z masívu, pravdepodobne pôjde o sololit ;-)
2. tabuľovú farbu - ja som kúpila v bežnej predajni s farbami
3. krycie lišty polguľovité, alebo neviem ako to presne nazvať, foto CHICovnej kočke napovie viac ;-) (baumax v mojom prípade/ , myslím 0,70 €ks)
4. šrúby /ako je to spisovne????/ , alebo klinčeky, podľa toho, čo zvážite, že sa lepšie prichytí na Vami zvolený podklad, na sololite by mi klinčeky nedržali dobre.
5. pílka na drevo
6. farba na lišty /nemusí byť/

POSTUP:
Natriete si povrch dosky dľa návodu na obale tabuľovej farby, tam niet čo riešiť. POZOR! Ak nemáte hladký povrch, ako som mala ja, keďže na sololite som už mala nanesený základ pre obraz, ktorý som akosi nestihla namaľovať, je viac než vhodné povrch najprv upraviť tak, že si naň špachtľou  nanesiete akrylátový tmel a vyhladíte povrch. Najlepšie pred natretím prebrúsiť jemným brúsnym papierom. Ja som túto fázu vynechala. Robila som tabuľu už i na stenu, ktorú som pred tým netmelila a je pravdou, že síce písať sa na ňu dalo úplne v pohode (koniec koncov deťom to šlo hravo už i pred natretím tabuľovou farbou :-)/, ale ťažšie sa takýto povrch zotiera a umýva...Takže späť k náteru. Priznávam, že som nevyčkala nimi požadovanú dobu pred aplikáciou ďalšieho náteru, pretože som natierala za slnečného počasia a schlo to naozaj rýchlo, ale tento vysoko rizikový postup neodporúčam :-D. No ja som netrpezlivá a pre mňa- čo je suché- to možno natierať ihneď /POZOR! NEPLATÍ!/. Ja som natrela 1 penetračný náter a myslím ešte 2 alebo 3x normálny.
 
Keď je farba dobre /!!!/ vyschnutá, odmeriate si lišty /vopred natreté, namorené, alebo iba nalakované/ podľa Vašej tabule a v rohoch ju narežete do 45 stupňového uhla tak, aby sa Vám pekne spojili obe krajné lišty. Ak nemáte k tomu dostatočnú šikovnosť, tak ich môžete nechať zarovno a nestresovať sa uhlami ;-).
 Naznačíme si body, kam chceme umiestniť zvyšné lišty, ak teda chcete vytvoriť mriežku zloženú zo 6 častí. Alebo môžete pri tomto bode skončiť a nechať tabuľu iba tak...

 
Stredovú mriežku z líšt som si vyrobila kvôli prehľadnosti, rozdelila som si tabuľu na 6 rovnakých častí. Je zbytočné tu písať rozmery, pretože celkom určite budete mať iný rozmer tabule než ja. Priznám sa, pôvodne som chcela použiť starý rám z okna, ale nemal dostatočný rozmer a pri 3 deťoch je dostatočný rozmer veru základ, takže som sa tejto peknej myšlienky vzdala a použila iný postup. Čo ma mrzí, že som zbytočne natierala lišty najprv na čierno a potom na bielo, keďže som ich chcela použiť pôvodne na ten starý okenný rám ako deliace mriežky.  A Keďže rám okna som natrela na bielo a chcela patinovať, tak to bolo nevyhnutné na zjednotenie starého dreva s novým. Druhý krát lišty iba namorím a získam tak omnoho prirodzenejší vintage vzhľad a na bielej stene bude vyzerať lepšie. Takže je na Vás, či sa rozhodnete pre biely, farebný, či prírodný rám líšt, záleží to hlavne na tom, kde bude tabuľa visieť, aby vynikol. No, to je už raz moja úchylka, keď chytím štetec a farbu, natieram hlava-nehlava :-D.
Tu je dôkaz, že i tabuľovej farbe padlo za obeť niekoľko ďalších objektov :-D
 Takto to vyzerá v štádiu penetračného náteru. Hviezdu som natrela len zo srandy, budem si po nej čmárať podľa nálady. Fľašu som chcela vyskúšať natrieť, ale keďže ju nutne potrebujem do jesenného aranžmá a nakoniec na ňu nebudem /zatiaľ/ nič písať, ďalší nápis sa mi tam momentálne nehodí, keďže už drevený box má nápis.
Takto to fľaši pristane viac, hoci na to nepotrebujete tabuľovú farbu, ale postačí obyčajná a etiketa z IKEA, alebo na samolepiaci papier vytlačená etiketka podľa chuti...
Teraz už len nájsť obeť, ktorej tabuľu venujem, aby som si mohla zhotoviť ďalšiu s vintage lištami ..to nebude, myslím, problém ;-)....
Tak a ešte jeden záber na to, ako sa dá prakticky využiť hluché miesto za dverami...Nie, psa som NENATIERALA!!!! Ten je čierny od narodenia a vtierny tiež. ;-)
Pekný dník.
Zuzan


P. S. ešte dobre, že ťabuľa je prepisovateľná, už teraz je neaktuálna a piatkový FREE TIME môžem mazať :-D. Pri 3 deťoch Vám veľa času na free time síce neostane, ale určite tu po Vás niečo - teda skôr niekto-  hodnotný zostane. ;-)
P. S. aktualizácia--aby tabuli nebolo ľúto, vyrobila som jej kamaráta na pohodené ruksaky mojich ratolestí...

Jesenný veniec z jarabiny /úroveň náročnosti 1/

Ako už z názvu vyplýva, budem sa opäť venovať venčekom. Pred písaním na blog som si ani neuvedomila, ako často vlastne vyrábam venčeky. Nie som na ne žiadny špecialista a  určite si každý profík povie, že to nerobím správne a pod., ale tento blog nie je určený profíkom, ale ľuďom ako ja- ktorí si chcú vytvoriť niečo pekné pre seba a svojich blízkych  a nechcú pritom minúť majland. Najmä keď nám príroda ponúka toľko darov zadarmo, čo samozrejme CHIC-ovné dievčatá musia využiť ;-)...No, celkom zadarmo nie, ale ja verím, že jej to spolu zakaždým po troške vrátime a tu a tam zasadíme nejaký strom, či ho celkom neoberieme, aby ostalo aj iným živým tvorom. Viem o čom hovorím, pretože manžel mi sľúbil priniesť kooopec jarabiny /rozumej vtáčí zob/, v práci ho majú požehnane, keď mi zrazu volá, že "prúser", pardón," prieser, ale vtáčiky všetko vyzobali". On sa hneval, ja nie. Predsa len - my jarabinu kradneme im, nie oni nám. Preto nechávam na strome pred domom krásne hrušky a kochám sa, ako si na nich pochutnávajú sýkorky. Nezabúdajme, my si jedlo môžeme kúpiť, oni nie. No, ako vždy, opäť som sa nechala uniesť.
     K veci: Napadlo Vás niekedy použiť do výzdoby jarabinu? Mňa áno, ale reálne som ju použila prvý krát až tento rok. Zistila som, že okrem nádhernej farby poskytuje aj celkom dlhé potešenie zo svojich plodov. Kým tekvičky a iné jesenné plody musí niekto vypestovať, možno kúpiť, jarabinka si len tak rastie sama, bez našej pomoci a dokonca môžete použiť i tú od cesty, keďže ju nejdeme konzumovať. Šípky a iné ďalšie rastlinky tiež rada používam, na rozdiel od jarabiny však nemajú "na kôpke" toľko veľa plodov a navyše väčšina z nich i pichá. Jarabina je popri svojej jednoduchosti v krásna a neškodná!!!! A zas som mimo tému.

Najviac sa mi na tomto projekte páči jeho jednoduchosť, ekologickosť a vzhľadom na ozaj primitívny vklad, celkom slušný efekt.
Takto nejak môže vyzerať i Váš venček.
Práve tento sa najmenej vydaril kvôli nesprávnej základni, ale to nevadí, i tak mám z neho radosť.

Potrebujete:
Základňu na venček- slamenú, florexovú, prinajhoršom z prútia. /je naozaj potrebná iná, než pri iných projektoch odporúčaná drôtená, či papierová základňa, keďže jarabina má svoju váhu a určite by to na inej, než pevnej podložke nevyzeralo dobre/
Drôt
kliešte
jarabinu ;-)

1. Najprv som si obligátne pripevnila háčik, aby som to potom nemala zložité. Háčik si vyrobím z drôtu, omotám okolo základne. V tomto prípade, vzhľadom na váhu je vhodný nie taký ten vešiakový štýl háčika, ale normálne očko.
2.  Jarabinu som si sprvoti naviazala do bohatších trsov ako vidieť na obrázku hore a pripevnila aranžérskym, alebo iným tenším drôtikom, ak ich máte bohaté, tento krok môžete vynechať.

3. Začiatok drôtu som  upevnila k základni a následne postupne pripájala jednotlivé trsy , ktoré som v mieste stonky pripevnila k základni a na to miesto som potom položila nový trs, aby som drôtik prekryla. Kto už v niekedy robil venček napr. z čečiny vie, čo myslím :-).

4. Keď som mala celú základňu prekrytú, stále sa mi nezdal tvar venčeka dokonalý, tak som si z pevnejšieho drôtu vyrobila U čkový háčik :-D - taký háčik, ako používajú profi aranžéri- a ním som prichytila ďalšie trsy na miesta, ktoré sa mi zdali prázdne. Za pár minút bolo hotovo. ;-) .

Pozor! Profesionálne U háčiky :-D. Krivé sú zámerne, len aby ste vedeli :-D.
 Ja som robila 4 venčeky, 3 do výzdoby v kostole a jeden sebe a ten môj som už urobila len na prútenú podstavu, takže nie je taký pekný, ale i tak som spokojná. Je to ten z titulnej foto a na polceste je tu:
S ním bola náročnejšia práca, ale dá sa...pripojila som k nemu ešte uvítaciu tabuľku z vlastnej produkcie :-D a  je to. Najkrajšie však vyzerá len tak- jednoduchý. Alebo ak Vám dôjde jarabina- ako mne- tak  trochou jutovej mašle to poriešite ;-). Tu je ten mašľový - v kostole.


 Prestriekala som ich nakoniec kvôli lesku  aranžérskym lakom, ale môžete použiť i ten na vlasy, hoci mňa teraz mrzí, že som to urobila, lebo ho mám zavesený na vchodových dverách vonku a ak by si z neho uštipol nejaký vtáčik, neviem, či by som mu nespôsobila zažívacie problémy. :-((( Myslíte preto na vtáčiky :-D a ak ho zavesíte vonku, nechajte ho bez laku, prosím ;-).
Krásny dník a ešte krajšiu jeseň.
Zuzana

Jesenná výzdoba takmer zadarmo



Aj Vy milujete jeseň tak ako ja? nemôžem si pomôcť a snažím sa samej sebe nahovoriť, že mám radšej leto pre milión logických dôvodov. Ale v hĺbke duše viem, že najradšej mám jeseň. Už ako dieťaťu sa mi vrylo do podvedomia, že rok sa nezačína 1. 1., ale 1. 9. :-D. Na rozdiel od miliónov ľudí si už odmala dávam "novoročné" predsavzatia práve na začiatku septembra. Začínalo to v detstve napr. "Tento rok sa budem viac učiť. " Po uprataní si všetkých školských i neškolských vecí som si predsavzala, že v skriniach si tento rok udržím poriadok a že budem nosiť vždy zastrúhané ceruzy a obalené knihy. Aj keď som už veľká, aj tak to pokračuje ďalej. Tentokrát s mojimi deťmi. Kým prázdniny sú uvoľnené, bez zákazov a povinností, na jeseň nakúpime všetko, čo treba, spravíme si rozvrh a sľubujeme, si, že sa ho budeme riadne držať. Po škole chodievame do lesoparku zbierať gaštany, vetvičky do jesennej výzdoby. Šimon sa škriabe na 10 metrovú šípku a vtedy mi nevadí, že si zašpiní oblečenie, veď to robí pre svoju šialenú matku túžiacu po prírodninách rôzneho druhu ako stvorených do jesenných aranžmánov :-D. Milujem jeseň, jej atmosféru, farby, vôňu prezretého ovocia,  babie leto. Najkrajšie obdobie v roku.
Dosť kecania, na fotkách sú výsledky našich potuliek. Nejak nie som napriek svojej až enormnej CHICovnosti (hehehe) stotožnená s formátovaním na blogu, takže ak by ste si chceli zadarmo vytvoriť  niečo podobné, pozrite si moje návody, ktoré  pridám v ďalších príspevkoch o jesenných dekoráciách.